Narodil som sa za čias hlbokého komunizmu v malebnej liptovskej dedinke. Vyrastal som ako pomerne živé a šťastné dieťa.
Môj život sa však razom zmenil. Od svojich 8 rokov som koktal (fáza 3). Spustilo sa to pohryzením vlčice. Odvtedy to gradovalo: bloky, izolácia, uzavretosť, úzkosť, depresie, ********* myšlienky.
Skrýval som to ako čert. 99% ľudí to o mne nevedelo. Keď to na mňa prišlo, tak som bol ako zamrznutý. Interakcia s ľuďmi bola na bode mrazu. Potom prišla stredná. Vojenská škola. Tvrdé drily. Prvé lásky, hľadanie zmyslu, boli dni keď som bol totálne prevalcovaný. Prešiel som si logopédiou, psychológmi, hókusmi-pókusmi. Dostali sa mi do hlavy svojimi diagnózami, názormi, hodnoteniami, invalidáciami. Výsledok: stal sa zo mňa najväčší introvert v tejto galaxii.
17 rokov som s blokmi a koktaním bojoval (prehrával, a zároveň získaval prvé malé víťazstvá). Deň za dňom, strategicky (rozumej pokus-omyl), ale vytrvalo.
Tieto dni je to 7 rokov, čo som opäť sám sebou. 7 rokov, čo som našiel svoju ženu môjho života, 7 rokov odkedy som v košickej Aule predniesol svoj prejav a prísahu (s totálnou istotou a voľnosťou) za celý ročník fakulty Technickej univerzity pred niekoľkými tisíckami ľudí.
Rozumiem každému jednému, ktorý s tým bojujete.
Môj odkaz je len, že:
Vždy sa s tým dá niečo urobiť.
Stabilné údaje:
1. Rím sa nepostavil zo dňa na deň, vyžaduje si to vytrvalú prácu a búšenie; jedinú chybu, ktorú môžeš urobiť je “zastaviť sa”,
2. Koktanie: niečo sa zaplo (kedysi dávno, dávno), to niečo nie si ty a to niečo sa dá aj vypnúť,
3. Nie je dôležité čo, ako, kedy, kde. Dôležité je len koľko.
Prekonal som 17 rokov mojich nočných môr a stal som sa opäť sám sebou (bez seba-kontroly, bez farmatík či iných drog, bez introvertovania).
Claritas est etiam processus dynamicus, qui sequitur mutationem consuetudium lectorum.
Claritas est etiam processus dynamicus, qui sequitur mutationem consuetudium lectorum.
Claritas est etiam processus dynamicus, qui sequitur mutationem consuetudium lectorum.
Claritas est etiam processus dynamicus, qui sequitur mutationem consuetudium lectorum.
Claritas est etiam processus dynamicus, qui sequitur mutationem consuetudium lectorum.
Claritas est etiam processus dynamicus, qui sequitur mutationem consuetudium lectorum.
Nechodil som takmer nikam, ani domov sme nikoho nepozývali. Ak bolo náhodou na návšteve viac ľudí, okamžite som mizol v detskej izbe. Bol som všímavý, inteligentný, a pritom boli chvíle, keď som nedokázal zo seba dostať ani svoje meno.
Mám rád ľudí a rád s nimi komunikujem. Pamätám sa ako som s veľkým obdivom pozoroval každého, kto sa dokázal postaviť pred publikum a rozprávať. Teraz to dokonca robím ja.